Fejtóny

Republika Kohútovo

Nikto mi nevie povedať, kde sa nachádza Republika Kohútovo, ale všade o nej počuť a každý o nej rozpráva. Takže ju už poznám tak, ako by som v nej od dávna žil. Dejú sa v nej čudesné veci a človek by neveril, že je to možné. Ľudia tu väčšinou strácajú pamäť a veria len tomu, čo im momentálne hovorí jej vodca. 

Ako využiť šancu pre Slováka

"ŠANCA PRE KAŽDÉHO. Milión za desať korún," pouličný predavač lósov lákal nádejných výhercov. Na moje počudovanie si nikto nechcel kúpiť za desať korún milión. Nevytvárali sa žiadne rady a žiadna nákupná horúčka nepostihla obyvateľov. Dnes sa už všeličo vymieňa. Aj marka za korunu v tom istom pomere. 

Rekonštrukcia

Po istom čase a pozorovaní spoločenskej situácie som prišiel na to, že nie je so mnou niečo v poriadku. Ľudia sa predo mnou uzatvárajú a nič mi nevychádza podľa mojich predstáv. Preto som sa rozhodol, že za vzor mi môžu slúžiť len tí najlepší z nás. Dlho som dumal a hľadal osobnosti, ktoré by mi pomohli nájsť cestu životom. Míňali sa dni, týždne, mesiace a stále nič. Napokon som sa rozhodol, že to môžu byť len naši špičkoví politici, ktorých sme si sami zvolili v posledných voľbách. Nie sme predsa takí hlúpi, aby sme volili niekoho, kto je chrapúň, podvodník, alebo nedajbože zlodej. 

Farár

 "Bože, odpusť mi moje viny ako i ja odpúšťam svojim vinníkom." Pred ukrižovaným sa na kolenách kajá pupkatý muž s nafúknutou červenou tvárou. Nevládze ani kľačať a veľké brucho mu pri každom pohybe prekáža. A to už prichádza usmievavá gazdiná, ktorej sa zvodne hompáľajú sukne. "Velebný otče, priniesla som vám pečené kuriatko. Po obede ho poslala richtárova žena, ktorá sa u vás ráno spovedala." "Ach áno, spomínam si. Nech jej Boh v mojom mene odpustí." A to už si pán veľkomožný sadá k výdatnému olovrantu a spokojne plesne gazdinú po zadku. "Ale velebný pánko, veď ešte nie je večer."

Dražba

Do jedného podniku predávajúceho svoje predajne prišiel mohutný chlap s kufríkom v ruke. Z ničoho nič sa objavil vo dverách privatizačného oddelenia, kde práve sedela šéfka. "Je tu pani Zákonná?" "Pred chvíľou vyšla z kancelárie." "Potom ju počkám." Ešte ani nedohovoril a už sa pohodlne usadil do kresla. Na kolenách starostlivo držal kufrík a s trpezlivosťou vyčkával. Šéfka Litera sa iba ohúrene prizerala na návštevníkovu suverenitu.  

KOZa ROHatá

"Ja som KOZa ROHatá, do pol boka odratá, cupi-lupi nohami, prekolem ťa ROHami."

Vo vyhni kuje kováč železo a spomína na vzdialený domov, kde sa mu na šírych pasienkoch pasie KOZa ROHatá. Vyslali ho do sveta, aby zjednotil tovarišov všetkých remesiel a začal rokovať s panovníkovými ministrami.